PRIATEĽSKÝ ČIN ROKA 2009 Za prehľadnejšiu a modernejšiu web stránku, jej nový design a jednoduchšiu navigáciu, rozšírenie o anglickú verziu a sprístupnenie pre zrakovo postihnutých občanov cenu získalo mesto Žilina.

NEPRIATEĽSKÝ ČIN ROKA 2008

Prvé miesto získalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou za utajovanie zmluvy o diaľničnom mýte, ktorá bola výsledkom najdrahšieho tendra v histórii SR (26,5 miliárd korún). Nominácia sa týkala jednak tvrdenia, že zmluvu možno zverejniť až vtedy, ak na jej zverejnenie poskytne súhlas súkromná spoločnosť Sky Toll. Zverejneniu zmluvy údajne bráni klauzula o mlčanlivosti.

Ocenenie sa vzťahuje na tvrdenie, že zmluva „nemá žiaden vzťah k verejným financiám, povinná osoba ju nezískala za verejné prostriedky a jej realizáciou nedošlo k nakladaniu s majetkom štátu“. Zo zákona je pritom úplne zrejmé, že iba jednoduchá dohoda o mlčanlivosti nie je zákonným dôvodom na utajenie zmluvy a teda na zverejnenie zmluvy netreba súhlas súkromnej firmy. Navyše, Národná diaľničná spoločnosť je štátnou akciovou spoločnosťou, ktorej 100 percent akcií vlastní a tiež ju zakladalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Ak by bola prijatá argumentácia, že hospodárenie akciovej spoločnosti založenej štátom nemá žiadny vzťah k verejným financiám, tak iba jednoduchá zmena právnej formy (na akciovú spoločnosť) by umožnila znemožnenie kontroly nakladania s verejným majetkom a majetok štátu by mohol byť preliaty do akciových spoločností, ktoré by boli mimo verejnej kontroly.

Zmluva bola zverejnená až po tom, ako premiér Fico, ktorý najprv vyhlasoval, že sa verejnosť má obrátiť s otázkou na zverejnenie zmluvy na súkromnú formu Sky Toll, pod tlakom médií vyhlásil „Nech prestanú blbnúť a zverejnia zmluvu“. Zmluva bola nakoniec zverejnená preto, že Sky Toll dal na zverejnenie súhlas. Na názore, že zmluva sa netýka verejných financií, však MDPT SR zotrvalo dokonca aj po zverejnení zmluvy.

Druhá cena súvisí s pokračovaním kauzy odmietnutia sprístupnenia zvukového záznamu z prvého rokovania vlády Róberta Fica dňa 13.7.2006, za ktorú v tejto súťaži v roku 2006 získali tretie miesto traja pracovníci Úradu vlády SR. Tento raz však cenu získal Krajský súd v Bratislave za rozsudok, ktorým zamietol žalobu proti Úradu vlády SR.

Po tom, čo Ondrejovi Dostálovi boli žiadosť o sprístupnenie záznamu aj rozklad zamietnuté Úradom vlády Krajský súd v Bratislave vyhovel žalobe a rozhodnutia ÚV SR zrušil. Ten na základe rozsudku súdu opätovne preskúmal žiadosť a znovu žiadosť odmietol. Následne odmietol vyhovieť aj rozkladu. ÚV SR však v roku 2007 odmietol vyhovieť žiadosti na základe iných dôvodov ako v roku 2006. Dostál podal proti rozhodnutiu opäť žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 13.5.2009.

Podľa § 9 ods. 1 infozákona „Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.“ Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalovaného ÚV SR a v argumentácii vo vzťahu k § 9 ods. 1 infozákona označil žalobu za dôvodnú. „V zhode s názorom žalobcu súd udáva, že zvukový záznam z rokovania vlády nemožno považovať za informáciu dotýkajúcu sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o rokovaní štátneho orgánu, ktorého priebeh zachytáva zvukový záznam. Takýto zvukový záznam teda nie je záznamom týkajúcim sa priamo súkromia fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.“ Súd teda odmietol argumentáciu, o ktorú sa opieral výrok rozhodnutia o nesprístupnení informácie.

Napriek tomu súd žalobu zamietol, pričom v odôvodnení poukázal na argumentáciu ÚV SR z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, podľa ktorej sú rokovania vlády neverejné podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Problematické aspekty rozhodnutia súdu:

1. Súd dal za pravdu žalobe a odmietol argumentáciu žalovaného ÚV SR, o ktorú sa opieral výrok rozhodnutia. Stotožnil sa iba s tou časťou argumentácie ÚV SR, ktorá bola súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, nepremietla sa však do výroku rozhodnutia.
2. Infozákon neuvádza medzi dôvodmi obmedzenia prístupu k informáciám skutočnosť, že ide o zvukový záznam z neverejného rokovania vlády.
3. Rokovania vlády sa stali neverejnými na základe zákona až prostredníctvom zákona č. 103/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2007. O. Dostál však požiadal o sprístupnenie zvukového záznamu 13.7.2006, teda v čase, keď žiadny zákon neurčoval, žeby rokovania vlády boli neverejné. Neverejnosť rokovaní vlády bola zakotvená iba v Rokovacom poriadku vlády, ktorý však nemôže byť nadradený infozákonu.

Tretia cena bola udelená za široko medializovanú kauzu utajovania informácií o cene a množstve emisií a dokonca aj o mene konateľa firmy nachádzajúcich sa v zmluve o predaji emisií firme Interblue Group Ministerstvu životného prostredia, menovite bývalému ministrovi Turskému.

V tomto prípade ide o informácie, ktoré podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám jednoznačne nemôžu byť chránené ako obchodné tajomstvo, pretože ide o nakladanie s verejnými financiami. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám porušením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie, „ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce“. Ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú viackrát konštatovali aj súdy, ale ministerstvo napriek tomu tieto informácie utajilo.

OSTATNÉ NEGATÍVNE NOMINÁCIE ZORADENÉ PODĽA ZÍSKANÝCH BODOV:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
Cena udelená za odmietnutie žiadosti sprístupnenie informácií o vývoji čerpania eurofondov za prebiehajúce prvé a druhé programovacie obdobia formou ich zverejňovania v mesačnej periodicite v najjednoduchšom formáte. Odmietnutie žiadosti bolo odôvodnené tým, že ministerstvo požadovanými informáciami nedisponuje, resp. bolo by náročné tieto informácie vybrať z informačného systému databázy ITMS.Informácie sme žiadateľ požadoval od MVRR SR, ktoré je zodpovedné za koordináciu eurofondov v oboch programovacích obdobiach a zároveň spravuje komplexný informačný systém o eurofondoch (tzv. ITMS).

Očakávajúc neochotu MVRR SR zverejniť informácie, totožnú žiadosť o informácie žiadateľ zaslal aj Ministerstvu financií SR (MF SR), ktoré plní v rámci prerozdeľovania eurofondov úlohu tzv. platobného orgánu. MF SR zaslalo čiastočnú odpoveď, v ktorej odporučilo obrátiť sa na MVRR SR, ktoré označilo za zodpovedné za „vedenie predmetných údajov“.

Rozhodnutie o nesprístupnení informácie podpísal priamo minister Marián Janušek, a to zjavne v rozpore s vnútornými predpismi MVRR SR, keďže podľa smernice MVRR SR č. 8/2000 o slobodnom prístupe k informáciám na žiadosť nemal odpovedať minister, ale „útvar ... do pôsobnosti ktorého žiadaná informácia patrí,“ a tým je podľa organizačného poriadku MVRR SR sekcia stratégie rozvoja regiónov.

Následne žiadateľ podal rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, v ktorom argumentoval a dokazoval, že MVRR SR požadovanými informáciami disponuje, dokonca ich mesačne zverejňuje na webstránke, avšak následne ich nahrádza (v mesačnej periodicite) aktuálnymi, pričom pôvodné informácie nezaraďuje do webarchívu ale odstraňuje.

Následne minister Janušek rozhodol, že zamieta rozklad a potvrdzuje (svoje!) pôvodné rozhodnutie o nesprístupnení informácií v planom rozsahu. Minister v odôvodneniach trvá na svojich pôvodných argumentoch o nedisponovaní informácií.

V snahe získať zákonnou cestou požadované informácie bol žiadateľ nútený žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra, ako i na preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a na preskúmanie zákonnosti postupu MVRR SR.

Príkladom by pre MVRR SR mohlo byť české Ministerstvo pro místní rozvoj, ktoré plní v systéme eurofondov v ČR identickú funkciu, a informovanie verejnosti o čerpaní eurofondov zvláda neporovnateľne lepšie ako MVRR SR, a najmä robí to automaticky samo od seba (viac na adrese: http://www.strukturalni-fondy.cz/Narodni-organ-pro-koordinaci/Dokumenty/Zpravy-2/MMZ).

Obecný úrad Zemianska Olča
Nominácia za opakované ignorovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Porušovanie zákona je v nominácii podložené deviatimi Rozhodnutiami Obvodného úradu Komárno, ktoré starostu Ladislava Komjátiho uznávajú vinným za porušenie viacerých paragrafov zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
Nominácia za nesprístupnenie listu s ponukou spoločnosti Henbury Development týkajúcou sa spätnej kúpy pozemkov pod PKO.

Rozhodnutie neposkytnutia tohto dokumentu bolo odôvodnené ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) infozákona, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Argumentovala tým, že ide o informáciu, ktorá bola magistrátu odovzdaná spoločnosťou Henbury Development, ktorej zákon takúto povinnosť neukladá. Spoločnosť magistrátu oznámila, že nesúhlasí so sprístupnením akýchkoľvek informácií, ktoré boli magistrátu odovzdané touto spoločnosťou.

Žiadateľ sa proti rozhodnutiu odvolal. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 infozákona, podľa ktorého „Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa použitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce.“ V prípade listu týkajúceho sa ceny, za ktorú by mesto Bratislava mohlo spätne odkúpiť pozemky pod PKO, ide evidentne o informáciu týkajúcu sa použitia verejných financií, pretože pozemky pod PKO by mesto mohlo odkúpiť iba z prostriedkov obce, teda z verejných financií. Navyše sa možnosť spätného odkúpenia pozemkov pod PKO mestom Bratislava, vrátane požadovanej ceny za pozemky spoločnosťou Henbury Development, stala predmetom rokovania mestského zastupiteľstva. Požadovaná cena mala byť pritom súčasťou požadovanej informácie, ktorú magistrát odmietol sprístupniť.

Primátor hl. mesta Bratislavy Andrej Ďurkovský rozhodnutím zo dňa 12.8.2009 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: „Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy postupoval správne, pretože list - ponuka spoločnosti Henbury Development, ktorú zaslala magistrátu ohľadom spätnej kúpy pozemkov pod PKO, sa týkali nehnuteľností - pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, (pozemky sú vo vlastníctve spoločnosti Henbury Development, s.r.o.) nejednalo sa teda o informácie o nakladaní s majetkom obce.“ V odôvodnení rozhodnutia sa však vôbec nevyjadril k argumentu, že ide o informácie, ktoré sa týkajú použitia verejných financií.

Mestská časť Bratislava - Rača Od doby, kedy sa občianske združenie Aliancia Fair-play (AFP) začalo zaujímať o dianie v mestskej časti Bratislava - Rača sa táto mestská časť invenčne snaží obmedzovať prístup k informáciám:

1. po mnohých riešených žiadostiach začala mestská časť vyžadovať od pracovníkov AFP splnomocnenie výkonnej riaditeľky AFP pre pracovníkov na konanie v mene organizácie,
2. pri ďalšej žiadosti, podpísanej výkonnou riaditeľkou AFP žiadala MČ Rača doplniť žiadosť o oprávnenie výkonnej riaditeľky na konanie v mene AFP,
3. v inej žiadosti štyrikrát vyzvalo žiadateľa na doplnenie žiadosti (ktorá mala všetky zákonné náležitosti) a až po troch mesiacoch, po podaní návrhu na prejednanie priestupku, súhlasilo so sprístupnením časti žiadaných informácií.
4. pri inej žiadosti, v ktorej AFP žiadalo sprístupniť zvukový záznam zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva, najprv MČ Rača nesprístupnilo tento záznam z odôvodnením, že nie sú povinní zverejňovať túto informáciu podľa § 5 (povinné zverejňovanie informácií) a po proteste prokurátora bolo nesprístupnenie odôvodnené tým, že vyhotovený zvukový záznam nebol archivovaný (ktorý podľa rokovacieho poriadku mal byť vyhotovený a archivovaný).

Mesto Košice
Nominácia za prieťahy v poskytnutí zmluvy o spolupráci medzi Mestom Košice a spoločnosťou Aupark Košice, spol. s r.o. Magistrát mesta žiadosti vyhovel až po intervencii ombudsmana.

Problémom bolo, že povinná osoba žiadala od žiadateľa upresniť, čo z požadovaného dokumentu ho zaujíma, napriek tomu, že žiadateľ presne identifikoval, čo požaduje. Následne, na tú istú požiadavku, povinná osoba reagovala, že nemá na zverejnenie súhlas zmluvného partnera, ktorý nie je povinnou osobou. Preto žiadateľ opäť povinnú osobu požiadal o vydanie nesúhlasu ich zmluvného partnera na poskytnutie zmluvy. Namiesto toho mesto zaslalo heslovitý „komentár“ k nimi vybratým častiam zmluvy s vierou, že žiadateľ potvrdí splnenie ich informačnej povinnosti.

Následne však žiadateľ korešpondenciu poskytol ombudsmanovi. Až po jeho intervencii mi mesto Košice poskytlo, s trojmesačným prekročením zákonnej lehot,y požadovanú zmluvu v rozsahu stanovenom zákonom.

HODNOTIACA KOMISIA SÚŤAŽE INFOČIN 2009

Ľubomír Andrássy, tlačový tajomník, Bratislava – Petržalka, víťaz pozitívnej ceny INFOčin 2008
Ema Beblavá, Transparency International Slovensko
Tomáš Kamenec, advokát
Oldřich Kužílek, predkladateľ zákona o slobodnom prístupe k informáciám v ČR
Nataša Petrová, Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska – LOToS

Úlohou súťaže INFOčin je poukazovať na pozitívne a negatívne príklady pri získavaní informácií na základe zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) a tým de facto monitorovať pôsobenie tohto zákona ako jedného zo základných zákonov potrebných na fungovanie demokratickej spoločnosti.

"Napriek tomu, že naša spoločnosť v poslednom období prešla viacerými pozitívnymi zmenami, stále bojuje s problémami netransparentnosti a nedôvery k štátnej správe. Práve preto považujeme verejný monitoring zákonov ako je infozákon stále za nadmieru aktuálny a potrebný. Pozitívne príklady môžu byť inšpiráciou pre subjekty, ktoré majú záujem skvalitňovať svoje služby občanom. Zároveň nemožno zabudnúť na to, že práve verejné poukázanie na negatívne skutky je jeden z najlepších preventívnych prostriedkov zabraňujúcich ich vzniku. Tento zákon je jedným zo základných zákonov demokracie, preto jeho implementácia a prípadne porušovanie treba ustavične strážiť" povedala Alena Pániková, riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti. .